Polsvat

Všetky printové média sa niekomu zodpovedajú. Je možné na  úrad podať sťažnosť , alebo sa domáhať nápravy.
 V prípade internetu je možné uverejniť takmer všetko :

• Ohovárať politikov
• Ohovárať hercov, umelcov
• Písať poplašné informácie
• Zverejňovať nejestvujúce prieskumy verejnej mienky
• Šíriť polopravdy až nepravdy

Mnohí čitatelia si neuvedomujú, že nečítajú fakty niečim podložené- seriózne diela, ale veľakrát iba blogy- názory jednotlivcov.
Vytvorila sa ďalšia moc- moc internetu:

• Rýchlo sa dá zorganizovať míting
• Rýchlo sa dá všetkým oznámiť výmysel zvolávajúci k protestnej akcii
• Z hodiny na hodinu sa dá zničiť celoživotné dielo človeka
• Z hodiny na hodinu sa z „ čista jasna“ dá vytvoriť celebrita

Kto má prístup k internetu- má vlastne prístup k tisícom až miliónom ľudí. Šikovne ich vie možno aj  zmanipulovať.
Napriek nesmiernym výhodám, ktoré internet priniesol, žiaľ priniesol aj množstvo negatív.

Zvlášť nebezpečný je jeho vplyv v niektorých prípadoch na mladistvých. Strašné sú skupiny šialencov, ktoré nabádajú deti k samovraždám, k samopoškodzovaniu.
Hrôzostrašné je šírenie pornografie, šírenie rôznych úchylných sexuálnych praktík. Nemôže nám to predsa byť jedno.
Je potrebné konečne niečo urobiť, očistiť tento internetový chliev od špiny, ktorá sa do neho dostala.

Katastrofou bude, ak sa s tým nič nebude diať.
Všetci si v rámci celej európskej únie musíme určiť pravidlá. Čo je žiaduce, čo je možné a čo už je za hranou normálnosti, slušnosti a morálky. Máme predsa spoločné pravidlá- proklamujeme ich často. Oháňame sa slobodou prejavu a morálkou súčasne. Kam ale až siaha sloboda prejavu ? Nesiaha až do ochrany nemorálnosti a zvrhlosti ?

Europoslanci- prosím týmto sa zapodievajte a nie veľkosťou klietky pre sliepky, alebo tým, aké majú byť uhorky. Za to vás naozaj neplatíme. Urobte to čím skôr. Mám pocit, že je už päť minút po  termíne!

Naše súkromie ako aj jeho bezpečie pri prehľadávaní internetu nie sú tak dokonale zabezpečené, ako by sme si mysleli. Práve naopak. Tie najznámejšie weby, ktorým sme zvykli dlhé roky dôverovať, sledujú každý náš pohyb a vyžadujú zdieľať každý náš údaj. Poväčšinou len klikneme na súhlasím, upozorneniu ani nevenujeme pozornosť a už má web povolenie. Čiže sledovanie a zdieľanie našich údajov sa tým pádom stane legálnym, nakoľko sme ho potvrdili, len aby nám upozornenie nezavadzalo pri práci s dotyčným webom či aplikáciou. Týka sa to najmä spoločnosti Google.

Tá už o našom internetovom ja musí vedieť viac detailov, než o ňom vieme my. Prehľadávač Google, Gmail, Google Mapy, ale hádam aj každá aplikácia z Google Play, každý náš zadaný údaj a pohyb na internete je sledovaný, v prípade Google Mapy je sledovaný dokonca aj náš pohyb v reálnom živote. Na jednej strane to tolerujeme, považujeme to za potrebné pre fungovanie aplikácií aj webových stránok, no na druhej strane v sebe dusíme nekomfortný pocit zo zbytočnej straty súkromia.

To som ale načrtol len pár príkladov. Vieme, že podobným štýlom funguje i Facebook. Ale na základe nedávneho mediálneho škandálu, kedy malo byť zneužitých jeho cca 1 000 000 profilov, sme tak boli od mája svedkami nových vyhlásení, ktoré sme museli odkliknúť. Okrem Facebooku sa týkali i prehľadávača Google.

 A čo prehľadávače a stránky, ktoré nás nútia povoliť tkzv. cookies, ktoré sledujú náš pohyb na internete a na základe toho nám potom podsúvajú reklamy? A ak som spomenul reklamy, každým mesiacom pribúdajú prípady a zvyšuje sa riziko kryptomenových podvodníkov vnucujúcich svoje stránky a služby, donedávna peklo vykonávali zasa Ads spojené s hazardnými hrami a pod…

S väčšinou spomenutých problémov spojených s našim súkromím nám nepomôžu ani najpoužívanejšie internetové prehľadávače. Výnimkou je ale relatívne nový Avast Secure Browser, ktorý sa snaží väčšinu týchto problémov eliminovať. Chráni nás proti zavírovaným súborom, dokáže blokovať cookies, sledovanie z tretích strán, navyše je veľmi rýchly a je odporúčaný i pre užívateľov navštevujúcich burzu s kryptomenami. Poskytuje plnohodnotný a rýchly zážitok i napriek dokonalejšej ochrane nášho súkromia. 

Odkedy sa stal internet verejne prístupnou vecou, neriešime s našimi deťmi nič iné len to, aby si dávali pozor, aby nikomu nedávali svoje meno, adresu a údaje a vôbec čokoľvek. Dávame si však pozor na internet my? Dennodenne na ňom nakupujeme veľké množstvo vecí, no vôbec nedbáme na to, aby sme náhodou neminuli peniaze na niečo, čo nám príde poškodené, poprípade nám vôbec nepríde. Dbajte na to, keď začnete nakupovať. Dajte si pozor na veľké množstvo vecí. Uvidíte, že sa to oplatí.

1. Koľko informácií o sebe obchodník poskytuje?

Každý, kto predáva na internete si je vedomí toho, že predávanie na webe je hlavne o dôvere každého zákazníka. Práve preto sa seriózny obchodník nebojí poskytnúť o sebe, o svojom obchode a o svojom tovare čo najviac informácií. Ak to nemá rovno uvedené na stránke, určite by ste sa mali uňho aspoň informovať. Ak nebude ochotný poskytnúť vám informácie, ktoré chcete vedieť, viete, že je podozrivý. Inak by s tým určite nemal absolútne žiadny problém a informácie by vám bez váhania poskytol.

2. Vždy čítajte recenzie. Z tých sa dozviete najviac.

Ak sa na niečo dá aspoň z časti spoľahnúť, tak sú to práve recenzie ľudí. Od nich si môžete prečítať, v akom stave im tovar dorazil, v akom časovom rozmedzí a či bola komunikácia jednoduchá a príjemná. Je jasné, že recenzie môžu byť veľmi často aj zavádzajúce. Ak však chcete, aby bolo všetko vybavené jednoducho a rýchlo, určite ich čítajte. Keď na nejaký e-shop uvidíte príliš veľa negatívnych recenzií, môže vám byť jasné, že to nebude tak celkom okej, no nie?

3. Nenakupujte bezhlavo.

Na internete je často tovar oveľa, ale naozaj oveľa lacnejší, ako v kamenných predajniach. A práve to ľudí často láka nakupovať vo veľkom. Vždy si rozmyslite, čo kúpite a čo nie. Inak sa vám môže stať, že miniete naozaj ohromné množstvo peňazí. A to vám za to asi nestojí alebo sa mýlime?

 
v  Pri bežnej práci na internete vám vybehne reklama z online hazardom. Teda výherne sloty , automaty, kasína , no všetko čo môžeme nájsť v kasínach. To však nie je všetko. Taktiež Vám môžu chodiť do emailových sprav v spamovej podobe , či ich môžeme nájsť kdekoľvek na webe. Sú jednoducho všade.

 
Niektorý ľudia dali tieto stránky blokovať pomocou programu , niektorý tieto stránky navštevujú a niektoré spisujú petície na zrušenie online hazardu. Tí ktorý sa rozhodli že budú stavovať na online hazarde , si myslia že  môžu rýchlo zbohatnúť. No nie je to vždy tak. Možno ani o tom neviete , ale automaty sú nastavene tak aby bolo len minimum  percento výhry . Čiže v praxi to znamená že , ak sa Vám  podarilo vyhrať , tak ste mali neuveriteľné šťastie , ale viac sa Vám to už nemusí podariť.
 

v  Pre tých ktorý chcú zakázať online hazard na Webe máme dobrú správu. Je tu zákon ktorý zaviedol zákaz prístupu na online hazard a taktiež aj platby či vkladanie peňazí do hazardu. Tento zákaz je zavedený od 1.7.2017 , kde sa uviedli stránky pre ktoré  bude platiť zákaz hazardovania. Vďaka hazardu prišiel štát ročne  o 23 miliónovou   eur na daniach vďaka týmto online hazardom a to sú kasína ktoré nemali licenciu na Slovensku.
 
Vďaka tomuto zákonu sa nielen zbavíme online hazardu , ale aj reklám , spamových správ ktoré hazard prezentovali. Ale stále tu máme obline kasína pre ktoré zákaz neplatí. To sú malé kasína v ktorých je malý prijem . Hrá sa tam aj o reálne peniaze , no získanie výhry je tam o niečo väčšie.. Či sa ale aj tieto  malé stránky z online hazardom zrušia nie je známe. No zatiaľ  môžeme byť radi že sa zrušili tie ktoré mali najväčšiu návštevnosť po  celom svete a kasína mali neuveriteľné zisky.
 

v  Nech je teda zákon nastavený akokoľvek , môžeme byť radi že sa zrušilo aspoň niečo. Pretože reklamy, spamy a iné lákavé ponuky na online hazard boli všade kde sme sa pozreli. A hovorí sa že ak stým začnete raz , už sa stanete závislým , a už sa stým nebude dať ľahko prestať. 

Áno, je to tak – revírom milovníkov slovných hračiek, básničiek a citátov sa v poslednom čase stávajú sociálne siete ako Facebook ale aj Instagram. Ak stále neviete o čom je reč, poďme si pár z nich predstaviť.

Čistá duša
Sleduje ju skoro 48 tisíc ľudí, ale „čistá duša“ si stále úspešne drží rúško anonymity. Slovné hračky ako napríklad „láska je trápenie. Trápne, nie?“ alebo „bez kávy nie sú rána ránami, bez kávy sú rána ranami“ sa tešia veľkej obľúbenosti v podobe lajkov a srdiečok. Ľudia si dokonca kupujú tričká, či hrnčeky s jej myšlienkami. Extrémom sú takí, ktorí si nechávajú hlášky „čistej duše“ tetovať.

Fragmenty šialenstva
Táto stránka sa teší väčšiemu počtu fanúšikov ako samotná „čistá duša“ – hovoríme o približne 52 tisíc ľuďoch, ktorým sa stránka páči. Od spomínanej „čistej duše“ sa líši hlavne tým, že za projektom sa skrýva človek, ktorého uverejnené veci sú len vedľajší prúd toho, čo nás čaká. Hlavným dôvodom je rozpísaná kniha, z ktorej sa niektoré myšlienky objavujú na stránke.

Úlomky ženy
Ďalšia veľmi obľúbená a navštevovaná stránka, ktorá sa teší skoro 60 tisíc fanúšikom. Jej hlavným rozdielom je, že nie je anonymná a objavujú sa tu citáty s uvádzanými autormi. To znamená, že nie všetko je napísané priamo človekom, ktorý za stránkou stojí.  Každopádne to nie je nevýhodou a okrem ženskej populácie sa o stránku, ktorá sa snaží odhaliť myšlienky žien zaujíma aj široké mužské publikum.

Okrem vyššie spomenutých existujú desiatky známych aj menej známych stránok zaoberajúcich sa podobnou problematikou. Medzi nich patrí napríklad „O tebe“, „Mysľou niekde inde“ či „Bezfarebná dúha“. Ak teda radi čítate básničky, citáty či podobné neobvyklé myšlienky, viete kde začať hľadať. Naopak ak radi vo voľnom čase píšete, sociálne siete môžu byť odrazovým mostíkom pre vaše doteraz „šuflíkové“ citáty a myšlienky. 

Holandským internetovým poskytovateľom Ziggo a XS4ALL dnes Haagsky odvolací súd nariadil zablokovanie prístupu na webstránky najznámejšieho torrentového trackeru ThePirateBay, známeho skôr pod skratkou TPB.
Internetoví poskytovatelia (z angl. internet service providers – ISP) majú desať dní na to, aby naplnili toto rozhodnutie. V opačnom prípade ich neminú mastné pokuty vo výške 2 000 eur denne – maximálne však do celkovej sumy jedného milióna eur.

Táto kauza sa ťahala niekoľko rokov a to z popudu protipirátskej skupiny BREIN, ktorá združuje holandské nahrávacie a filmové štúdiá. Prvý rozsudok, ktorý tento súd vyniesol už pred troma rokmi, však rovnakej žiadosti BREIN-u nevyhovel. Vtedy to argumentoval tým, že blokovanie prístupu by bolo neefektívne a zároveň by to narušilo podnikateľské slobody poskytovateľov. 
Skupina sa preto obrátila na Najvyšší súd, ktorý obratom prípad predal Súdnemu dvoru EÚ na objasnenie. V júni tohto roku Súdny dvor rozhodol, že pre TPB ako platformu, ktorá šíri práce chránené autorským právom a porušuje tak európsku legislatívu, je možné takýto zákaz udeliť.
Podľa ich slov: „Hoci by boli dotknuté práce zdieľané online výhradne užívateľmi tejto platformy, prevádzkovatelia hrajú napriek tomu dôležitú úlohu prostredníka, ktorý to celé umožňuje.“

Tento verdikt možno chápať ako precedens, ktorý by v prípade budúcich žiadostí o zablokovanie prístupu na podobné webstránky uľahčil Najvyššiemu súdu rozhodovanie o obmedzení služieb ISP.
Výsledkom je teda blokáda IP adries a systémov DNS podobná tým, ktoré už platia vo Veľkej Británii a iných členských štátoch EÚ.
Hoci tento rozsudok stále čaká na potvrdenie od Najvyššieho súdu, je málo pravdepodobné, že ten rozhodne inak.
Šéf BREIN-u Tim Kuik vyjadril nad výsledkom kauzy potešenie a je rád, že „zlé časy pre (holandskú) kultúru sú už za nami.“

Všetci, čo sme zažili väčšiu časť detstva bez internetu alebo dokonca bez telefónov, poznáme ten pocit, keď musíte behať po celom meste, aby sme svoje kamarátky zavolali von. Zažili sme si ten strach, keď na nás zazerali neprístupné oči rodičov, keď sme sa ich snažili prehovoriť, aby aspoň na dnes zrušili kamarátovo domáce väzenie. Museli sme chodiť domov načas, lebo nebol spôsob ako zavolať rodičom, že budeme meškať.

Dnes už s prístupom k internetu a smartfónmi vo vreckách poriadne nevychádzame z domu. Na jednej strane sa môžeme dohodnúť cez sociálne siete alebo si napísať SMS-ku a nemusíme nikam chodiť, čím šetríme čas. Na druhej strane často ani nepoznáme rodičov svojich priateľov.

Určite je v poriadku, keď sú vaši priatelia kilometre od vás a vy nemáte príležitosť sa s nimi stretávať, tak sa snažíte udržiavať kontakt aspoň cez sociálne siete. Ale koľko mladých si píše so svojim susedom a v živote sa mu neprihovorili v reálnej situácii? Kedysi sme spolu komunikovali a pomáhali sme si medzi sebou. Bolo normálnou súčasťou života, že si susedky medzi sebou požičali múku či soľ… Tento zvyk zatiaľ celkom nevymizol, ale komunikácia medzi susedmi sa určite zhoršila. Koľko detí dnes pozve iné dieťa zo sídliska na dvor? My sme sa ako deti všetci spoločne hrali.

Ľudia sú veľkí klamári. Často sa stáva, že na sociálnej sieti vidíte ako vám píše celé litánie, ale naživo má problém vytvoriť súvislú vetu. Človek by veľmi nemal veriť tomu, čo vidí na internete. Za profilom dračica33 sa skrýva dievča, čo v živote nezažilo, že ju chlapec chytil za ruku. Píše si s chlapcom o tom, aký je úžasný a ako by sa s ním bozkávala. Chlapec, ktorého takto spracovala si myslí, že komunikuje so zrelou ženou. Miloško len tvoj milovaný svoju frajerku v skutočnosti podvádza s jej kamarátkou. Dáva na internet nádherné fotky so svojou priateľkou, kde vyzerajú úplne šťastní a v skutočnosti sa s ňou dennodenne háda. Emka44 má prístup k priateľovmu heslu a každý deň mu sleduje profil. Rozchádza sa s ním, lebo dal like na fotku pekného dievčaťa.

To je malá ukážka, ako vzťahy fungujú, keď ich väčšia časť závisí od sociálnych sietí. Nedá sa začínať vzťah s druhou osobou, keď ju nevídame. Nedá sa mať ani dokonalý vzťah. Na internete je všetko úžasné, ale netreba veriť tomu, že to tak je aj v skutočnosti. Treba mať aj svoje vlastné súkromie. Tým, že váš partner má prístup k vášmu účtu si jeho dôveru nezískate. Práve naopak. Bude vám viac nazerať do súkromia a bude sa hrabať aj v tom, čo by ste si asi mali nechať pre seba.

Niekedy je lepšie využívať iba základné funkcie sociálnych sietí a nehrať sa na niečo, čo nie sme. Tí, čo vás skutočne poznajú, aj tak vedia, akí ste.

Už minulý rok v septembri priniesol správu o tomto odvážnom projekte luxemburský politik a zároveň predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Podľa jeho slov by cieľom tohto projektu bolo priniesť bezplatné Wi-Fi pripojenie do niekoľkých tisícov miest a obcí členských štátov EU. Taktiež sme sa mohli dozvedieť, že celý projekt bude známy pod názvom WiFi4EU. Avšak potom sa zľahla zem po tomto zaujímavom cieli až do nedávneho rokovania.

 
       V ňom sa Európsky parlament spoločne s Radou EU rozhodli podporiť a schváliť tento dlho zamlčaný návrh. Podľa oficiálnej správy sa prerozdelí suma 120 miliónov eur zo špeciálnych fondov na dotácie jednotlivým mestám a obciam.Avšak o túto možnosť budú môcť žiadať iba verejné inštitúcie, ktoré tak budú zastupovať v žiadostiach svoje mestá, obce alebo rôzne skupiny.Celé prerozdeleniebude fungovať v podobe voucherov, ktoré budú následne odoslané schváleným príjemcom na zakúpenie sieťových zariadení. Pomocou nich sa potom vybuduje bezplatná Wi-Fi infraštruktúra v danej oblasti.
 
       Lenže tu nastáva prvý problém. Návrh bude finančne pokrývať iba zakúpenie jednotlivých  zariadení, a tak neskoršie vybudovanie pripojenia, respektíve prevádzku tejto siete bude musieť mesto alebo obec platiť zo svojich vlastných financií.  Ďalším problémom bude schválenie vhodných kandidátov. Keďže projekt WiFi4EU finančne podporí výhradne miesta, kde spomínané bezplatné pripojenie chýba alebo sa bude jednať o nejaké spoločenské centrum (námestia, parky, budovy, knižnice, vzdelávacie oblasti,…).

 
       Celý projekt začne prijímať prvé prihlášky už tento rok. Ak by sa teda všetko podarilo, tak plánované dokončenie je stanovené na rok 2020. Hlavným cieľom je priniesť bezplatné Wi-Fi pripojenie do celkových 8000 miest a obcí po členských štátoch Európskej únie.
Je to málo alebo veľa?  Zhodnoťte sami.

Do roku 1990 bol internet chápaný a považovaný za technický pokrok. Od nového milénia, čiže roku 2000 sa začal využívať v ekonomike a o desať rokov neskôr, 2010 ako každodenná pomôcka a zábava pre každého občana a jeho domácnosť.

Internet v skratke fuguje na týchto bodoch:

I.         prepájanie
II.       smerovanie
III.     adresovanie
IV.    signalizácia
V.      prenos

Poďme si k týmto bodom povedať niečo viac.
Prepájanie– poznáme ho i pod názvom switching, pretože zariadenia, ktoré realizujú prepájanie sa po anglicky nazývajú switchs. Informácie pomocu prepájania získajú podobu, pomocou ktorej sa vytvorí komunikačný kanál.
Smerovanie-pomocou smerovania sa vyberá prenosová cesta, pomocou ktorej sa informácie dostanú z vysielača až k prijímaču. Zrejme sú je nám známe zariadenie router, čiže rúter. V slovenčine slovo routers znamená smerovače.Čiže práve preto toto zariadenie potrebujeme k bezchybnému využívaniu internetu.

Adresovanieinternet používa na presnejšie a konkrétnejšie určenie cieľovej cesty. Čiže presnú adresu, kam sa informácie majú dostať. Nie len približnú, ale presnú. Každý uživateľ, ktorý pomocu internetu prijíma informácie má svoju špecifickú IP adresu, ktorá je iba jeho. Pomocou tejto adresy internet presne rozpozná cestu.
Signalizáciaurčí súbor riadiacich signálov, ktoré sú potom prenášané za účelom zostavovania a udržiavania spojenia. Pomocou signalizácie  sa dalo dorozumieť i cez prvé telefóny. Nemyslím mobilné, ale originál prvé, ktoré sa vytáčali pomocou kľuky.

Prenosje v podstate najľahšie pochopiteľná vec z týchto možností. Informácie, správy, signál, proste všetko sa musí pomocou siete prenášať, aby sme boli spojení s internetom ale aj ostatnými uživateľmi. Každá IP adresa je pripojená a navzájom prenášame informácie z našej IP adresy po celom svete, kde je prístup k internetu a zasa opačne.

Surfovať na internete sa dalo už s počítačmi, na ktorých sa teraz z chuti zasmejeme. Odporúčali sa typy, ktoré majú procesor minimálne z generácie 486, operačná pamäť RAM by mala mať aspoň 32 MB, kapacita hardisku by mala dosahovať okolo 500 MB a rozlíšenie obrazovky 800x 600. Ja viem, zasmiali ste sa. Dnes už predsa disponujeme o moc výkonnejšími a modernejšími zariadeniami, o to rýchlejšie a jednoduchšie sa pripojíme.

Na manipuláciu s internetom je ďalej potrebný prehliadač. Kedysi bola jediná, dnes už opäť smiešna varianta- Internet Explorer. Tento pionier má zásluhy na našich prvých webových zážitkoch, no predsa doba sa vyvíja a máme na výber lepšie alternatívy. Spomeniem napríklad Google Chrome, Mozilla Firefox, či Opera.

Samozrejme na pripojenie k sieti potrebujeme hlavne modem. Modem nám naskytne príležitosť pripojiť sa cez LAN, DSL, ISDN, či WI- FI. Zariadenie modem komunikuje určitou rýchlosťou. Preto je vhodné vyberať ten, ktorý dosahuje najvyššiu rýchlosť. Tieto zariadenia môžme deliť i na:

•        extrené, čiže vonkajšie– jedná sa o typickú skrinku s káblikom
•        interné, vnútorné-v tomto prípade ide o kratu, ktorá sa namontuje do nášho počítača

Ak zariadenia, napríklad v prvom prípade pomocu kábla, pripojíme k počítaču, náš operačný systém Windows pripojenie okamžite rozpozná a novšie typu Windowsu nás pripoja automaticky. Horšie to boli s prvými verziami, kedy sme sa museli pripájať manuálne. Napríklad vo Windows 98 SE, či Windows Millenium.
Ak si zakúpime modem a pripojenie, mali by sme ho mať zabezpečené svojim uživateľským menom a heslom. Zvyčajne nám tieto údaje vytvorí poskytovateľ pripojenia. Každý uživateľ má svoje špecifické heslo a meno, aby neprichádzalo ku konfliktom a problémom. Aj rôzne budovy, ako napríklad knižnice a kaviarne majú svoje wi- fi pripojenie. Avšak musíme zažiadať a prístupové heslo.