Mimikry je schopnosť niektorých zvierat a rastlín podobať sa neživému predmetu, či splynúť s prostredím, kvôli obrane, schovaniu sa, alebo pre získanie iných výhod. Modlivky sa snažia nalákať korisť keď vyzerajú ako rastlina. Zvieratá, ktoré ovládajú mimikry môžu dokonca napodobňovať zvuk, vôňu, nielen výzor. Napríklad jeden druh svätojánskej mušky napodobňuje svetielka a feromóny iného, aby ho chytil a zjedol.

Jeden z najrozšírenejších druhov mimikry bol identifikovaný anglickým prírodovedcom Walterom Batesom, ktorý strávil viac ako desať rokov prieskumom Amazónie v polovici 19. storočia. Práve vďaka intenzívnym štúdiám motýľov pozoroval a opísal to, čo sa neskôr stalo známym ako batesovské mimikry. Je to skutočnosť, že neškodný druh zvieraťa nadobudne vzhľad nebezpečného druhu. Príklad, ktorý Bates uviedol, boli netoxické motýle, ktoré majú rovnaké varovné sfarbenie ako druhy, ktoré sú jedovaté pre dravcov.

Nemecký prírodovedec 19. storočia Fritz Müller opísal iný druh mimikry. Müllerovské mimikry je, keď sa dva druhy alebo skupiny zvierat navzájom napodobňujú. Mnohé druhy ôs a včiel si napríklad spoločne vyvíjali rovnaké sfarbenie a vonkajšie znaky, na odvrátenie budúcich predátorov, aj keď je často ťažké určiť, ktoré druhy kopírovali. Keď skupina rôznych druhov vyvíja tento spoločný kód, nazýva sa to "kruh mimikry", ktorý je vysoko efektívny.

V snahe jesť a nebyť zjedený, mnohé rastliny, zvieratá a iné živé bytosti v lese i mimo neho vyvinuli rôzne stratégie, aby si zabezpečili svoje miesto v kolobehu života. Niektoré z týchto stratégií zahŕňajú skrytie sa, predstieranie nebezpečenstva. Niektoré zvieratá dokonca vyvinuli triky a podvody, aby prežili.

Nielen samotné zvieratá sa dokážu skrývať, dokonca aj niektoré vtáčie vajíčka vyzerajú ako kameň, aby ich v prípade ak vypadnú z hniezda, nezjedli iné zvieratá.