Kráčam mojim rodným mestom a som prekvapená čo všetko sa v ňom za posledných dvadsať rokov veru zmenilo. Vyrástli ohromné centrá  určené na nákupy, pribudli pouličné kaviarničky a cukrárničky. Práve hrá akási mládežnícka kapela a dotvára kolorit mesta. Slniečko mi hladí tvár a vietor sa pohráva s mojím účesom. Po rokoch doma!
Fantastický pocit. Omamná vôňa orgovánu mi pripomína staré dobré časy. Pozerám sa okolo seba a už sa veru neorientujem v umiestnení  prevádzok a obchodov  na jednej z vedľajších ulíc.

• Na rohu, kde opravovala odevy teta Betka ,predáva zmrzlinu cudzinec z bývalej Juhoslávie. Asi bude chutná, lebo detičky netrpezlivo stoja v rade čakajú na ten svoj vysnívaný kopček dobrota.
• Vedľa bola predajňa slovenského textilu. Teraz je tam  čínsky obchod. Výklad stratil čaro. Smutné figuríny v čínskych tričkách nechápu, kde sa stratila kvalita od domácich výrobcov  a prečo majú na sebe nekvalitný tovar z Číny.
• Tam kde stála krčma- ešte stojí. Slovenské pivo sa tu čapuje vo veľkom. Sedenia vonku opekneli , kvety zdobia vonkajšiu terasu. Evidentne sa im darí. Majiteľ práve došiel na BMW. Verím , že sa darí aj zamestnancom
• Obďaleč voľakedy drobná stará pani opravovala topánky. Vtedy sa ich ešte oplatilo nosiť do opravy. Topánky celé bývali z kože. Teraz  už iba vrchná časť aj to iba občas..

Vôňu jej dielne mám ešte teraz v nose. Miesila sa tu vôňa boxu na topánky s starou ruskou voňavkou .Ešte dlho potom, ako sme topánky doniesli z opravy, cítili sme túto vôňu.

• Vedľa bola predajňa pečiva. Vzadu mali veľkú pec a vôňa chleby sa rozliehala po celej ulici. Teraz tu robia forneti- aspoň že aj tie voňajú.

  Obchodov je teraz viac. Služieb obyvateľstvu ale asi menej. Aspoň sa mi to tak na prvý pohľad zdá. Nič nie je také ako predtým a predsa sa tu cítim doma. Zvláštne poznanie.